Niektoré aplikácie a služby starnú so svojimi užívateľmi. Dnes napríklad má každý piaty užívateľ Facebooku viac než 55 rokov. Mladší sa už orientujú inam, preferujú skôr Instagram, prípadne YouTube. Spoločnosť Kaspersky vykonala v druhej polovici roku 2016 prieskum, v ktorom sa zamerali práve na starších ľudí vo veku 55 rokov s cieľom zistiť, v čom sa ich online správanie odlišuje od mladších a či sú kvôli týmto špecifikám vystavení iným hrozbám.

Ukázalo sa, že robia veľmi podobné veci, než mladší. Hlavne komunikujú – až 94 percent z nich využíva email. Štvrtina popri ňom využíva aj ďalšie komunikačné kanály, predovšetkým aplikácie ako Messenger alebo WhatsApp, prípadne uskutočňuje aj videohovory, hlavne cez Skype. S tým súvisí aj ďalšia vec – prítomnosť na rôznych sociálnych sieťach, je ich tam vyše 60 percent, dominantnou sociálnou sieťou u starších je Facebook.

Starší ľudia sa – možno trochu prekvapivo – nevyhýbajú ani online nakupovaniu a internetovému bankovníctvu. Obe služby využíva vyše 60 percent ľudí vo veku nad 55 rokov. Tretina z nich pritom internet aktívne využíva aj pri cestovaní, na rezervácie hotelov a leteniek.

Načo je teda prieskum, ktorý ukázal, že starší ľudia robia na internete takmer to isté, čo mladší? Zbytočný rozhodne nebol, pretože predsa len ukázal jednu zásadnú odlišnosť, ktorú si mladší možno neuvedomujú. Starší sa naučili nové technológie používať, ale neuvedomujú si ich konzekvenciea hlavne riziká. Preto by v tomto ohľade mali ich deti a mladší všeobecne oveľa viac dávať pozor a vysvetľovať im ich. Čo to v praxi znamená?

Podľa prieskumu je každý druhý človek starší ako 55 rokov vo veciach internetovej bezpečnosti nedostatočne vzdelaný. Dve tretiny z nich vôbec netušili, že môžu byť sledovaní cez kameru ich vlastného notebooku, smartfónu alebo tabletu. 93 percent z nich vedelo, že v počítači so systémom Windows majú používať antivírus, no len polovica z nich vedela, že by ním mali chrániť aj smartfóny a tablety. A polovica bola presvedčená, že zaradenia od Apple nepotrebujú žiadnu ochranu.

Podobné je to aj s heslami. Tri štvrtiny starších ľudí využívajú heslo na ochranu primárneho zariadenia, ktorým pristupujú na internet, ďalšie zariadenia už takto nechránia. Len tretina z nich využíva najprísnejšie bezpečnostné nastavenia a menej ako 20 percent z nich vypína geolokáciu. A najdôležitejší rozdiel – väčšina zo starších ľudí počula o rizikách, súvisiacich s online nakupovaním, stratou súkromných informácií a internetovom vydieraní, avšak vyše 80 percent z nich je presvedčených, že in sa to stať nemôže.

Záver je absolútne jasný – to, že starší ľudia a členovia rodiny využívajú internet plnohodnotne, neznamená, že si rovnako ako mladší uvedomujú aj všetky súvisiace riziká. Preto sa s nimi treba o nich rozprávať, vysvetliť im, ktoré zariadenia treba ako chrániť a pomôcť im aj s ich primeraným bezpečnostným nastavením.