Kybernetické incidenty, vrátane únikov dát a ransomvérových útokov, naďalej zostávajú najväčšou globálnou hrozbou pre podnikanie. Už štvrtý rok po sebe sa udržali na prvej priečke s historicky najvyšším podielom odpovedí (38 %) v novom prieskume Allianz Risk Barometer 2025.
Na druhom mieste v pomyselnom rebríčku rizík je stále prerušenie prevádzky (31 %). Klimatické zmeny sa so zvyšujúcou sa naliehavosťou prepracovali na historicky najvyššiu – piatu priečku, čo svedčí o rastúcom povedomí o environmentálnych hrozbách. Napriek tomu, že kybernetické riziká sú na vrchole hlavne vo veľkých firmách, ani menšie podniky im už nemôžu venovať menšiu pozornosť. Zároveň sa však v segmente menších spoločností zvyšuje znepokojenie aj z legislatívnych zmien, nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, politických rizík a dopadov klimatických výkyvov.
Viac než 60 % respondentov v prieskume označilo únik dát za najväčšiu kybernetickú hrozbu, pričom útoky na kritickú infraštruktúru (57 %) zostávajú v tesnom závese. „Kybernetické riziká zosilnené rýchlym rozvojom umelej inteligencie sú pre mnohé firmy obrovským rizikom,“ hovorí vedúci pre kybernetické riziká v Allianz Commercial Rishi Baviskar.
Príklady z roku 2024 potvrdzujú, že druhý najobávanejší problém – prerušenie prevádzky – nie je žiadnou štatistickou formalitou. Útoky hútíov v Červenom mori či zrútenie mosta v Baltimore ukázali, aký kritický môže byť vplyv takýchto udalostí na chod spoločností. Hútíovia sú známi svojimi vojenskými aktivitami, vrátane útokov na obchodné lode v Červenom mori. Od novembra 2023 uskutočnili viac ako 100 útokov na lode, čo viedlo k potopeniu dvoch plavidiel, zadržaniu jedného a smrti najmenej štyroch námorníkov. Tieto útoky výrazne narušili globálne lodné trasy a spôsobili predĺženie ciest pre prepravu tovaru a jej zdraženie.
V rebríčku hrozieb sa naďalej vysoko umiestňujú aj prírodné katastrofy, keď poistné straty spôsobené živelnými pohromami prekročili 100 miliárd dolárov už piaty rok po sebe. Záplavy či zemetrasenia v rôznych častiach sveta si vyžiadali drastické ekonomické a spoločenské náklady. Geopolitické riziká postúpili na deviatu priečku, pričom podniky čoraz viac pociťujú hrozbu obchodných vojen a protekcionizmu. Vôbec prvýkrát sa do prvej desiatky dostali nové technológie, predovšetkým umelá inteligencia. Firmy, ktoré ju zavádza do svojho každodenného fungovania musia podľa expertov rátať nielen s tým, že im zefektívni prácu, ale môže predstavovať aj nové bezpečnostné riziko.vstupuje do novej éry príležitostí i komplikácií.
