Petícia Stop Killing Games (na uvedenom odkaze si ju možno prečítať aj v slovenčine), ktorá si kladie za cieľ ochrániť dlhodobé práva spotrebiteľov na vlastnenie zakúpenej veci, má za sebou významný medzník. Od svojho spustenia v apríli 2024 dosiahla 1,4 milióna overených podpisov, čím spĺňa formálne podmienky pre prerokovanie v inštitúciách Európskej únie. Stačil jej síce milión podpisov, no autori chceli dosiahnuť výraznú rezervu kvôli kontrole a prípadnému vyradeniu neplatných podpisov, preto si stanovili hranicu 1,4 milióna. Druhou podmienkou je, aby dosiahla minimálny počet podpisov v aspoň jednej štvrtine členských štátov EÚ, pričom pre každú krajinu platí vlastné kvórum, ktoré zodpovedá približne 0,2 % obyvateľstva danej krajiny oprávneného voliť do Európskeho parlamentu. To petícia dosiahla tiež, len oboje treba ešte aj formálne overiť. Ak sa potvrdí dostatočný počet a geografická rozmanitosť podpisov, Európska komisia bude povinná petíciu prerokovať a rozhodnúť, či pristúpi k vypracovaniu návrhu novej legislatívy.
Podnet k jej vzniku vzišiel paradoxne od amerického tvorcu videí Rossa Scotta po tom, čo spoločnosť Ubisoft oficiálne ukončila prevádzku niektorých online titulov, vrátane kultovej hry The Crew. Jednoducho vypla servery a tisíce hráčov tým stratili prístup k produktom, ktoré si zakúpili. Tento precedens opäť otvoril vyššie spomenutú otázku digitálneho vlastníctva, pričom čoraz viac používateľov žiada právne záruky, že hry, ktoré si legálne zakúpia, budú hrateľné aj po ukončení ich oficiálnej podpory.
Zmyslom iniciatívy je presadiť legislatívnu úpravu, ktorá by zaväzovala herné spoločnosti k tomu, aby pri ukončení životného cyklu svojich titulov uvoľnili aktualizácie umožňujúce ďalšie fungovanie hry – či už formou offline režimu, súkromných serverov alebo iných technických riešení. Cieľom nie je znemožniť ukončenie podpory produktov, ale zabrániť ich úplnému „zabitiu“, ktoré používateľom znemožňuje ďalší prístup k obsahu, za ktorý zaplatili.
Iniciatíva získala silnú podporu naprieč členskými štátmi EÚ, pričom mnohí europoslanci otvorene deklarovali, že predané hry by mali patriť zákazníkom a nie zostať pod plnou kontrolou vydavateľa. Objavili sa aj argumenty, že súčasná prax odporuje základným princípom spotrebiteľského práva, keďže dochádza k znehodnoteniu zakúpeného tovaru bez náhrady.
Zástupcovia herného priemyslu však na iniciatívu reagovali so zdržanlivosťou. Združenie Video Games Europe, zastupujúce veľkých vydavateľov, varovalo pred negatívnymi dôsledkami regulácie. Podľa ich vyjadrení by nové povinnosti mohli výrazne zvýšiť náklady na vývoj hier a ohroziť životaschopnosť menších štúdií. Z ich pohľadu je dôležité, aby si vydavatelia zachovali možnosť ukončiť prevádzku svojich titulov vtedy, keď sa to stane technicky či ekonomicky nevyhnutným.
Ubisoft, ktorého postup voči hre The Crew spustil samotnú petíciu, sa k celej veci vyjadril zmierlivejšie. Výkonný riaditeľ spoločnosti Yves Guillemot uviedol, že firma aktívne pracuje na zlepšení svojho prístupu k ukončovaniu podpory hier a plánuje zaviesť opatrenia, ktoré hráčom zabezpečia aspoň základný prístup k obsahu, za ktorý zaplatili. Zároveň však zdôraznil, že „nič netrvá večne“ a každý digitálny produkt má svoj životný cyklus.
Z dlhodobého hľadiska môže petícia Stop Killing Games zásadne ovplyvniť nielen európske pravidlá digitálneho trhu, ale aj globálny prístup k digitálnemu vlastníctvu. Táto téma otvára širšiu diskusiu o tom, aké práva majú spotrebitelia v ére digitálnych služieb a či môžu v prípade digitálnych produktov očakávať rovnakú ochranu ako pri tradičných fyzických produktoch.
