Platforma YouTube sa ocitla pod paľbou kritiky po tom, čo sa ukázalo, že bez vedomia a súhlasu tvorcov používala umelú inteligenciu na úpravu ich videí. Spočiatku išlo len o drobné podozrenia, ktoré si všimli samotní autori. Hudobný producent a youtuber Rick Beato si v jednom zo svojich videí všimol, že jeho tvár pôsobí neprirodzene – akoby mal na sebe make-up, pričom vlasy a detaily na pokožke vyzerali zvláštne vyhladene či naopak preostrene. Podobnú skúsenosť zaznamenal aj jeho kolega Rhett Shull, ktorý vo vlastných nahrávkach odhalil podobné zvláštnosti. Obaja konštatovali, že ich diela začali niesť nežiadaný „AI“ charakter, ktorý narúša autenticitu ich tvorby a môže oslabiť vzťah s publikom.

Neskôr sa potvrdilo, že YouTube tajne spustil experiment, pri ktorom prostredníctvom strojového učenia spracovával časť videí v službe Shorts. Oficiálnym cieľom bolo zníženie šumu, odstránenie rozmazania a zvýšenie ostrosti obrazu, teda podobné vylepšenia, aké používajú moderné smartfóny pri fotografovaní. Problém však spočíval v tom, že tvorcovia neboli o tomto zásahu informovaní a nemali možnosť rozhodnúť sa, či s ním súhlasia. Z technického hľadiska išlo o jemné zásahy do detailov – záhyby na košeli pôsobili ostrejšie, pokožka bola vyhladenejšia a pri niektorých scénach sa deformovali uši alebo drobné časti tváre. Tieto zmeny by laik len ťažko spozoroval, no v priamom porovnaní pôsobia videá pozmenene a strácajú prirodzený charakter.

Kritici upozorňujú, že podobné zásahy sa dotýkajú samotnej podstaty dôvery medzi platformou a používateľmi. Rozdiel medzi tým, keď si človek sám aktivuje filter vo svojom telefóne, a situáciou, keď platforma bez súhlasu mení obsah, je zásadný. Ak totiž divák sleduje dielo, ktoré bolo neviditeľne upravené, nadobúda dojem, že prijíma autentický záznam reality, hoci v skutočnosti ide o umelý zásah. Niektorí odborníci pritom upozorňujú, že ani rozlišovanie medzi „strojovým učením“ a generatívnou umelou inteligenciou nie je v tomto prípade dostatočne presvedčivé. V oboch prípadoch ide o formu umelej inteligencie, ktorá mení pôvodný záznam a posúva ho do novej podoby.

Diskusia presahuje rámec samotného YouTube. V poslednom období sa totiž objavili viaceré prípady, keď umelá inteligencia pozmenila vnímanie reality. Samsung čelil kritike za fotografie Mesiaca, ktoré jeho zariadenia umelo „vylepšovali“ do ostrejších detailov, než aké bolo možné reálne zachytiť. Google zasa do svojich smartfónov Pixel zakomponoval nástroje, ktoré dokážu poskladať ideálnu skupinovú fotografiu z viacerých záberov a vytvoriť tak moment, ktorý sa v skutočnosti nikdy nestal. V oblasti streamovacích služieb sa zas v marci 2025 rozpútala diskusia o remastrovaných seriáloch z 80. rokov, ktoré sa po úpravách umelej inteligencie dostali na Netflix vo vysokom rozlíšení, no výsledok pôsobil ako groteskný mix zdeformovaných tvárí a nejasného textu v pozadí.

Vyzerá to tak, že umelá inteligencia sa čoraz viac stáva neviditeľným filtrom, ktorý predspracúva realitu ešte predtým, než sa k nám dostane. Zatiaľ čo kedysi sme vedeli, že fotografia na filme zachytáva reálnu scénu osvetlenú svetlom, dnes sa obsah môže meniť bez nášho vedomia a bez toho, aby sme mali istotu, čo bolo pred objektívom v skutočnosti. Niektorí vedci preto varujú, že ak sa takýto prístup stane štandardom, môže sa postupne rozplynúť hranica medzi tým, čo je skutočné, a tým, čo je výsledkom zásahu algoritmu.

Podobné obavy nie sú nové – už pred desaťročiami sa diskutovalo o tom, ako zmení spoločnosť príchod Photoshopu, alebo ako sociálne siete deformujú obraz krásy prostredníctvom filtrov. Rozdiel je v miere a rýchlosti. Umelá inteligencia tieto trendy posúva na úplne novú úroveň, pretože dokáže zasahovať nielen do statických fotografií, ale aj do videí, hlasu či textu. V prípade YouTube sa tak otvorila zásadná otázka, do akej miery sú platformy oprávnené meniť diela svojich tvorcov a či má byť súhlas používateľov základným predpokladom každého technologického zásahu.