V najnovšej štúdii s názvom „The Impact of Generative AI on Critical Thinking: Self-Reported Reductions in Cognitive Effort and Confidence Effects From a Survey of Knowledge Workers“ sa vedci z Carnegie Mellon University a Microsoft Research pozreli na to, ako používanie generatívnej umelej inteligencie mení prístup vedcov ku kritickému mysleniu. Výskum, na ktorom sa zúčastnilo 319 respondentov, sa zameral na viac než 930 reálnych príkladov, kde sa využívali nástroje AI pri riešení rôznych úloh.

Štúdia ukázala, že podľa vedcov im generatívna AI často znižuje námahu spojenú s kritickým myslením a hodnotením faktov.  Potvrdilo sa, že čím väčšia je dôvera používateľov v schopnosti AI, tým menej investujú vlastné úsilie do hodnotenia a overovania výstupov. Inak povedané –  čím viac pracovníci dôverovali umelej inteligencii, tým menej sa sami kriticky zapájali do riešenia úloh. Mnohí priznali, že keď AI považovali za spoľahlivú, často „jej nechali voľnú ruku“ a prestali sa aktívne zamýšľať nad výstupmi. Tento efekt bol ešte výraznejší pri menej dôležitých úlohách, kde sa ľudia nechali ľahko uniesť pohodlnosťou technológie. Naopak, keď pracovníci neverili AI natoľko, viac sa zapájali do hodnotenia výstupov a udržiavali si vlastné kritické myslenie. Táto nedôvera ich motivovala k aktívnejšiemu riešeniu problémov a k väčšej sebadôvere pri samostatnej práci.

Štúdia podrobne skúmala aj spôsoby, akými pracovníci využívajú AI nástroje pri formulovaní cieľov a dopytov, ako aj pri následnej kontrole a integrácii získaných odpovedí. Respondenti opisovali, ako sa ich prístup mení – namiesto toho, aby sa venovali podrobnému vyhodnocovaniu informácií, často sa spoliehajú na automatizované riešenia a následne len overujú základnú správnosť výsledkov. Výskumníci preto varujú pred potenciálnymi rizikami nadmernej závislosti na technológiách, čo môže viesť k strate schopnosti nezávislého a kreatívneho myslenia, najmä v situáciách, kde je potrebná špeciálna expertíza.

Vedci zdôrazňujú, že hoci AI nástroje ponúkajú jasné výhody, je nevyhnutné venovať pozornosť aj spôsobu fungovania týchto systémov. Budúcnosť generatívnej umelej inteligencie by tak mohla znamenať nielen zvýšenie produktivity, ale aj podporu kritického myslenia a zodpovedného využívania technológií. Výsledky tejto štúdie poukazujú na potrebu vytvoriť systémy, ktoré používateľov motivujú k hlbšiemu zamysleniu sa nad kvalitou informácií a podporujú ich schopnosť overovať a prispôsobovať výstupy AI vlastným odborným kritériám.