Nemecko a Dánsko patria k ďalším európskym krajinám, ktoré sa rozhodli výrazne zasiahnuť do spôsobu, akým môžu deti a tínedžeri používať sociálne siete. Zatiaľ čo v Dánsku už vznikajú konkrétne legislatívne návrhy, v Nemecku sa vedie intenzívna politická a odborná diskusia o tom, či a ako obmedziť prístup mladistvých k platformám ako TikTok, Instagram či Snapchat.
Dánska vláda predstavila plán, podľa ktorého majú mať deti do 15 rokov zakázaný prístup k sociálnym sieťam. Výnimku by tvorili trinásť- a štrnásťroční používatelia, ak im rodičia výslovne povolia využívať konkrétne platformy. Zámerom je obmedziť vystavenie detí škodlivému obsahu, agresívnym komerčným praktikám a návykovému dizajnu služieb, ktoré sú nastavené tak, aby používateľov udržali online čo najdlhšie.
Kľúčovou súčasťou dánskeho modelu má byť systém elektronickej identity a osobitná aplikácia na overovanie veku. Sociálne siete budú musieť pri registrácii skontrolovať, či používateľ dosiahol stanovený vek, inak im hrozia vysoké finančné sankcie. Dánski politici tento krok odôvodňujú rastúcimi problémami s úzkosťou, depresiou a poruchami sústredenia u detí a mladistvých.
Dánsko tak ide nad rámec súčasnej európskej legislatívy, ktorá formálne zakazuje založenie účtu deťom mladším ako 13 rokov, ale v praxi je tento limit často len na papieri. Politici preto argumentujú, že bez dôsledného overovania veku a reálnych sankcií pre platformy zostanú všetky doterajšie pravidlá len formálnou deklaráciou.
Nemecko: tlak na vekovú hranicu 16 rokov
V Nemecku zatiaľ nie je na stole hotový zákon, myšlienka zákazu sociálnych sietí pre osoby mladšie ako 16 rokov však získava politickú podporu. Predstavitelia opozičnej CDU/CSU hovoria o potrebe chrániť deti pred násilným, sexualizovaným či inak škodlivým obsahom a prirovnávajú účinok sociálnych sietí na psychiku k návykovým látkam. Ak je vekové obmedzenie samozrejmosťou pri alkohole či tabaku, pýtajú sa, prečo by nemalo platiť aj pri službách, ktoré cielene pracujú s pozornosťou detí.
Diskusia sa opiera aj o výsledky výskumov, podľa ktorých veľká časť dospievajúcich trávi na sociálnych sieťach viac času, než sama považuje za primerané. Mladí ľudia spájajú intenzívne používanie platforiem s pocitmi osamelosti, závisti, stresu či viny a len malé percento sa vojde do odporúčaných limitov času pri obrazovke.
Nemeckých zákonodarcov však brzdia právne limity. Európske nariadenia, ktoré upravujú fungovanie online platforiem, platia jednotne pre celú Úniu a mnohé veľké sociálne siete sú registrované v iných členských krajinách. Národný zákaz by preto musel byť starostlivo zosúladený s európskym právom, aby nebol napadnuteľný ako porušenie princípu jednotného trhu.
Debata v Nemecku a Dánsku prebieha paralelne so širšou diskusiou na úrovni Európskej únie. Čoraz hlasnejšie sa hovorí o potrebe zaviesť jednotnú povinnosť efektívneho, ale zároveň súkromie chrániaceho overovania veku, aby sa deti nedostávali na platformy, ktoré sú pre ne oficiálne zakázané. Diskutuje sa aj o tom, či by sa minimálny vek pre plnohodnotný prístup k sociálnym sieťam nemal posunúť na 16 rokov.
Argumenty za sprísnenie: mentálne zdravie a nepomer síl
Zástancovia dánskeho aj nemeckého prístupu zdôrazňujú najmä ochranu mentálneho zdravia. Sociálne siete podľa nich vytvárajú prostredie neustáleho porovnávania, tlaku na výkon a dokonalý vzhľad, čo mnohé deti nezvládajú. Kyberšikana, nenávistné komentáre či šírenie dezinformácií sú ďalšími rizikami, s ktorými sa mladí používatelia stretávajú čoraz častejšie.
Politici tiež poukazujú na nerovnováhu síl medzi technologickými gigantmi a rodinami. Platformy majú prístup k obrovskému množstvu dát a používajú algoritmy, ktoré optimalizujú obsah tak, aby maximalizovali čas strávený online. Rodičovské kontroly a individuálna výchova podľa nich nedokážu dlhodobo konkurovať sofistikovaným nástrojom, ktoré majú k dispozícii veľké technologické firmy. V tomto svetle sa vekový limit javí ako nevyhnutná ochranná bariéra.
Odborníci na detské práva a digitálne slobody naopak varujú, že plošné zákazy môžu vytvoriť falošný pocit bezpečia. Deti si podľa nich aj tak nájdu cestu k online obsahu, neraz cez anonymné účty, profily starších kamarátov alebo VPN siete. Zákazy tak môžu vytlačiť rizikové správanie do menej kontrolovaných a ešte nebezpečnejších prostredí.
Zásadnou otázkou je aj technický spôsob overovania veku. Ak má byť účinné, často si vyžaduje zber a spracovanie citlivých osobných údajov. To môže viesť k vytvoreniu rozsiahlych databáz, ktoré v sebe nesú riziká únikov či zneužitia. Kritici upozorňujú, že v mene ochrany detí môže vzniknúť infraštruktúra, ktorá umožní detailné sledovanie online správania celej populácie.
Zo sociálneho hľadiska sa zároveň objavujú obavy, že najprísnejšie regulácie budú najviac dopadať na deti z menej vzdelaných alebo sociálne slabších rodín, ktoré nebudú mať priestor ani prostriedky hľadať bezpečné obchádzky či alternatívne komunikačné kanály. Naopak, deti z privilegovanejších pomerov sa k sociálnym sieťam dostanú aj naďalej, len sofistikovanejšími cestami.
