Na sociálnych sieťach sa v posledných dňoch opäť šíria varovania pred údajnou „nebezpečnou hrou“ pre deti, ktorú niektoré príspevky a články označujú ako Červený delfín. V online priestore sa opisuje scenár, v ktorom anonymné účty kontaktujú maloletých a posielajú im „úlohy“. Zdanlivo nevinné zadania sa majú postupne meniť na manipulatívny tlak, vyhrážky alebo vydieranie, pričom cieľom môže byť získanie osobných údajov, citlivých fotografií či videí, prípadne vynútenie riskantného správania.

Pri hodnotení týchto tvrdení je však dôležité rozlišovať medzi dvoma rovinami. Prvá je samotný „príbeh“ o organizovanej, jednotnej hre so stabilným názvom, pravidlami a koordinovaným šírením naprieč krajinami. Pri podobných fenoménoch z minulosti, najmä pri takzvanej Modrej veľrybe, odborné materiály v zahraničí opakovane upozorňovali, že veľká časť mediálneho obrazu bola postavená na neoverených alebo zveličených tvrdeniach a že sa z toho stal typ virálnej paniky. Britské bezpečnostné iniciatívy v tejto súvislosti priamo uvádzali, že Modrá veľryba bola hoax, a varovali pred tým, aby sa bez overenia masovo šírili „alarmujúce“ príspevky, ktoré môžu paradoxne zvyšovať zvedavosť detí a šírenie témy.

Druhá rovina je reálne riziko online manipulácie. Aj keby označenie Červený delfín nepredstavovalo konkrétnu, preukázateľne existujúcu „hru“, mechanizmy nátlaku a sociálneho inžinierstva sú skutočné – anonymné účty môžu cielene vyhľadávať zraniteľné deti, získavať o nich informácie, tlačiť ich do kompromitujúcich situácií a následne ich vydierať. Nemecké autority v oblasti ochrany mládeže zároveň upozorňujú, že pri tzv. „suicide challenges“  (samovražedných výzvach) často chýbajú spoľahlivé poznatky o tom, či ide o koordinovanú hru; to však neznamená, že samotný škodlivý obsah a jeho šírenie netreba brať vážne.

Pre rodičov a školy z toho vyplýva najmä potreba vecnej, pokojnej komunikácie bez dramatizovania. Zmysel má pýtať sa dieťaťa, s kým si píše, vysvetľovať princípy manipulácie a trvať na pravidle, že pri akomkoľvek nátlaku má okamžite vyhľadať pomoc dôveryhodného dospelého. Ak vznikne podozrenie, že dieťa je pod tlakom alebo v psychickej tiesni, na Slovensku je dostupná napríklad Linka detskej istoty 116 111 alebo krízová linka IPčko 0800 500 333.