Android je otvorený systém a tak sa v obchode Google Play zákonite vyskytuje viac škodlivého softvéru, než v App Store, slúžiacom pre zariadenia od spoločnosti Apple. Inak povedané – je v ňom pomerne veľa aplikácií, tváriacich sa ako hry alebo utility a keď si ich stiahnete, nainštalujete so do smartfónu alebo tabletu spolu s nimi aj vírus alebo iný typ škodlivého softvéru.

Ten nepomer voči zariadeniam Apple je obrovský – takmer 9 z desiatich škodlivých programov určených pre mobilné zariadenia útočí práve na Android. Takže najmä majitelia mobilov a tabletov s týmto operačným systémom by si mali dávať pozor a urobiť jednu základnú a mimoriadne dôležitú vec – aj na mobilnom zariadení používať kvalitný a pravidelne aktualizovaný antivírusový softvér. Ten totiž dokáže zabrániť mnohým – a občas naozaj sofistikovaným – spôsobom, ktorými sa snažia tvorcovia malvéru dostať ho do čo najväčšieho počtu zariadení.

Občas sa im dokonca podarí nakaziť firmvér, teda základný softvér úplne nových smartfónov, ešte len prichádzajúcich do predaja – a to je vec, voči ktorej je užívateľ takmer bezbranný. Väčšinou sa to týka lacnejších modelov, no v roku 2017 značnú pozornosť vzbudil prípad, keď sa ho hekerom podarilo nainštalovať na 36 high-endových modelov od spoločností Samsung, LG, Xiaomi, Asus, Nexus, Oppo a Lenovo.

To sú však ojedinelé prípady, zväčša si ho užívatelia stiahnu spolu s nejakou aplikáciou. A vôbec to neznamená, že podcenili bezpečnosť. Falošné vývojárske účty, ktoré sa používajú na šírenie nezabezpečených alebo škodlivých aplikácií, sa totiž snažia čo najviac podobné skutočným účtom, takže užívateľa častokrát dokážu zmiasť.

Ďalšou metódou, ktorú používajú, je tapjacking. Veľmi jednoducho ho možno charakterizovať tak, že pod dialógovým oknom bezpečnej aplikácie je skryté ďalšie a keď sa užívateľ do danej aplikácie prihlasuje, odosiela tak pomocou prekrývajúcich sa formulárov svoje prihlasovacie údaje hekerom.

Zďaleka najjednoduchší spôsob, ako sa škodlivý kód skryť na zariadení, je maskovať ho za systémovú aplikáciu, ktorá užívateľom vôbec nie je podozrivá a tak môže vyvíjať činnosť na pozadí, prakticky bez povšimnutia, maskovaná napríklad za prehrávač Adobe Flash Player.

Vzhľadom k tomu, že Android je navrhnutý tak, aby obmedzoval prístup aplikácií k zneužiteľným funkciám, malvér musí o tento prístup požiadať a majiteľ zariadenia ho musí udeliť. Preto sa často škodlivý softvér maskuje aj ako aplikačná aktualizácia alebo bezpečnostný nástroj – tie totiž pôsobia dôveryhodne a majiteľ zariadenia im zväčša udelí správcovské opatrenia bez toho, aby ich hlbšie skúmal.

Týmto výpočtom chceme opätovne zdôrazniť vyššie povedané – ani veľká obozretnosť nezamedzí inštalácii malvéru na smartfóny alebo tablety, preto treba používať kvalitný antivírus, ktorý mnoho škodlivých aplikácií dokáže zachytiť a upozorniť majiteľa zariadenia na ne ešte predtým, než si ich inštaláciou spôsobí nejakú škodu.

Ani dobrý antivírus však nedokáže zachytiť všetko. K signálom, že s vaším mobilným zariadením nemusí byť niečo v poriadku, respektíve môže byť na ňom nainštalovaný malvér patrí napríklad to, že na ňom náhle poklesne kapacita batérie (vybíja sa oveľa skôr, než zvyčajne), prípadne sa náhle a bez zjavnej príčiny zvýši prenos dát. Posledným signálom, ktorý je ale už naozaj nepríjemný je, že sa vám na telefónnom účte objavia nové položky, ktorých pôvod si neviete vysvetliť.