V roku 1994 sa objavil jeden nový počítačový vírus každú hodinu, v roku 2011 každú sekundu a v súčasnosti sa objaví vyše 300-tisíc podozrivých vzoriek denne. Napriek tomu mnohí ľudia ochranu pred počítačovými vírusmi stále podceňujú, najmä starší. Až 80 percent z nich je presvedčených, že oni sa obeťou internetového útočníka jednoducho nestanú.

Sú o tom presvedčení až dovtedy, kým ich počítač nenapadne niektorý z naozaj nebezpečných. V predošlých rokoch napríklad predstavoval veľkú hrozbu vírus Coin Vault. V jeho prípade išlo o ransomware. Týmto cudzím slovom – ransom v angličtine znamená únos – sa označujú tie vírusy, ktoré počítač nielen infikujú, ale kompletne zašifrujú. Potom dostanete nepríjemný odkaz – presnejšie, ultimátum, v ktorom vás šíriteľ vyzve, aby ste mu vo vopred danej časovej lehote zaplatili nejakú sumu, inak obsah vášho počítača celý zmaže. Ak nezaplatíte, časť obsahu šíriteľ skutočne zmaže a pošle vám spravidla ďalšiu výzvu, avšak už s vyššou sumou.

Objavujú sa však aj nové spôsoby zneužívania online informácií, ktoré o sebe v prostredí internetu viac či menej dobrovoľne poskytujeme. Niektoré možno nie sú trestné, ale prinajmenšom neetické. Napríkad necelých 20 percent starších ľudí vypína geolokáciu. Jednoducho nevedia, prečo by to mali robiť. A ako vlastne možno zneužiť fakt, že obchodník vie, odkiaľ sa do jeho online obchodu prihlasujete a z akého zariadenia?

Veľmi jednoducho. Ak napríklad predajca leteniek zistí, že na jeho web ste sa prihlásili z Macbooku, ktorý je navyše lokalizovaný v luxusnej štvrti niektorého z veľkých miest, zobrazia sa vám automaticky vyššie ceny leteniek. Keďže máte drahý počítač a ste na „drahom“ mieste, je väčší predpoklad, že máte dosť peňazí a vyššiu cenu akceptujete.
Uvedené prípady neopisujeme preto, aby sme vyvolali paranoju, chceme len upozorniť na to, že každý je zodpovedný za svoje správanie na internete a dôsledky, ktoré z neho plynú. Používanie antivírusových riešení pre počítače a mobily – najmä v prípade Androidu -, kam smeruje drvivá väčšina útokov, by malo byť samozrejmé. Druhou je používanie rôznych hesiel na prístup do rôznych služieb. Že to netreba podceňovať, zistíte veľmi jednoducho. Do svojho webového prehliadača napíšte adresu https://haveibeenpwned. com. Do formulárového okienka, ktoré na nej nájdete, napíšte svoju e-mailovú adresu. Služba vám na základe nej okamžite zistí, odkiaľ všade boli odcudzené vaše osobné údaje, samozrejme, vrátane mena a prihlasovacieho hesla.
S takýmito odcudzenými databázami sa potom obchoduje. Napríklad v roku 2013 bolo takto odcudzených vyše 153 miliónov Adobe účtov, v polovici roku 2012 pre zmenu 68 miliónov účtov na Dropboxe, v roku 2008 360 miliónov účtov na MySpace a pokračovať by sme mohli dlho.
Veľa ľudí namieta, že viac – a navyše komplikovaných – hesiel si nevie zapamätať. Tu je naporúdzi jedna dobrá rada. Vytvorte si nejakú bežnú vetu, ktorá vám ako prvá napadne. Napríklad – Môj brat Fero je fakt absolútny debil. A ako heslo máte – MbFjfad.
A je tu aj ďalšie bezpečnostné opatrenie, ktoré by sme sa mali postupne učiť používať. Ide o dvojstupňové zabezpečenie. To značí, že napríklad do svojho Google účtu sa neprihlásite len menom a heslom, ale aj kódom, ktorý následne dostanete e-mailom alebo častejšie cez SMS. Treba to brať ako zabezpečenie domu – nielen zavriete dvere, ale navyše zamknete. A takto treba zamykať aj vlastné dáta, podporuje to už pomerne veľa internetových služieb, sociálnych sietí a e-mailových služieb vrátane Gmailu.

Nie je to najpohodlnejšie, ale na bezpečných zariadeniach – napríklad dobre chránenom domácom počítači – možno dvojkrokové zabezpečenie zväčša vypnúť. Takisto mnohé služby využívajú generátor kódov prostredníctvom mobilnej aplikácie, takže netreba nič preposielať. Je to jeden z mála spôsobov, ako zamedziť tomu, aby ste prišli o vlastné dáta a digitálne spomienky v situácii, keď je odcudzené vaše prihlasovacie meno a heslo. Heker by vám totiž musel pre prístup k vášmu kontu odcudziť aj mobilný telefón.