Inštitút pre verejné otázky (IVO) so svojimi partnermi predstavil výsledky dlhodobého analyticko-monitorovacieho projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku. Projekt od roku 2005 mapuje pripravenosť obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Tohtoročný projekt sa zameral na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.
Z hľadiska adaptácie seniorov na moderné informačné technológie je možné sledovať pomerne priaznivý trend – pokles podielu tých, ktorí sa odmietajú prispôsobovať a učiť ich ovládať. Kým pred desaťročím bolo takých až 50 %, v súčasnosti je to len 23 %. Na druhej strane, medzi seniormi, ktorí sa učia a prispôsobujú, stále prevažujú takí, ktorým to ide ťažko (42%). Naopak bezproblémovo zvláda informačné technológie len 35 % z nich. Vyplýva to zo zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z marca 2023, ktorý sa uskutočnil na reprezentatívnej výberovej vzorke 500 respondentov.
Za posledné roky stúpol aj celkový podiel užívateľov internetu medzi seniormi. Kým v roku 2018 dosahoval 46 %, v súčasnosti využíva internet 70% z nich a blíži sa tak k priemeru celej dospelej populácie (86%).
Ďalšie údaje z prieskumu odhalili, že významným problémom pri využívaní informačných technológií je bezpečné správanie v kybernetickom priestore. Pre významnú časť seniorov je totiž typické ignorovanie bezpečnostných hrozieb.
(Zdroj: Inštitút pre verejné otázky)
Štvrtina a v niektorých prípadoch až vyše tretina seniorov mnohé bezpečnostné zásady a opatrenia nepoužíva, a to aj napriek tomu, že ich pozná. Títo seniori pritom neignorujú iba opatrenia, ktoré vyžadujú isté skúsenosti a digitálne zručnosti, ale aj tie najjednoduchšie z nich, napr. neotvárať podozrivé e-maily, využívať antivírus, nezverejňovať citlivé osobné údaje, nespúšťať neoverené stránky či programy, či nepoužívať jednoduché heslá a nepoužívať jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb.
Okrem laxného prístupu vidno aj pomerne silný deficit v edukácii. Niektoré formy ochrany užívatelia totiž vôbec nepoznajú. Ide najmä o tie, ktoré sú technicky viac náročné a sofistikované. Napríklad pravidelné sťahovanie aktualizácií, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia, nastavenie domáceho routera, využívanie viacfaktorovej autentifikácie, zálohovanie a šifrovanie údajov, využívanie firewallu či anti-spyware softvéru, vôbec nepozná približne 40% seniorov pracujúcich s modernou technikou, resp. internetom.
„Z hľadiska kyberbezpečnosti sú seniori pomerne neskúsenou skupinou. Najčastejšie sa stretávajú len so spamom a s phishingom v rôznych formách – teda s podvodnými telefonátmi, e-mailami, webstránkami, SMS-kami, ktoré sa od nich snažili vylákať citlivé informácie alebo priamo peniaze. S touto bezpečnostnou hrozbou má skúsenosť 43% z nich. Citeľne menej seniorov už uvádza skúsenosť s vírusmi, zneužitím osobných údajov, narušením súkromia, šírením hoaxov, nenávistným správaním či hackerskými útokmi. Na druhej strane, približne 35% tvoria tí, ktorí sa s uvedenými hrozbami ešte nestretli, no vedeli by ich rozoznať.
(Zdroj: Inštitút pre verejné otázky)
Za výrazne rizikovú skupinu však možno považovať 44 % seniorov, ktorí nevedia, či sa s takýmito hrozbami vôbec stretli – teda hrozby nevedia rozoznať. Aktuálnym problémom v oblasti kybernetickej bezpečnosti sú tiež rôzne formy informačnej manipulácie na internete, akými sú hoaxy, šírenie konšpirácií, propagandy, extrémistické ideológie a pod. Ako ukázali výsledky prieskumu, seniorov pred nimi ako-tak chráni len ich konzervatívny prístup k získavaniu informácií. Jeden z kľúčových mechanizmov proti informačnej manipulácií v prostredí internetu – overovanie pravdivosti informácie – totiž využíva v priemere iba 16 % z nich.
Kompletnú štúdiu Digitálna gramotnosť na Slovensku 2023: Zaostrené na seniorov si môžete stiahnuť na tomto odkaze.
