Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset celkovo až 84% dospelej populácie považuje schopnosti umelej inteligencie za rizikové, pokiaľ ide o jej vplyv na verejnú mienku. Schopnosti AI negatívne ovplyvňovať názory, postoje alebo správanie ľudí považuje 60% opýtaných za „veľmi rizikové“ a podľa ďalších 24% predstavujú „stredné riziko“. Naopak, iba každý desiaty respondent považuje vplyv umelej inteligencie na verejnú mienku za „málo rizikový“ (7%) alebo „bez rizika“ (3%).
Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu na reprezentatívnej vzore 1 020 respondentov starších ako 18 rokov, spomedzi kľúčových schopností umelej inteligencie negatívne ovplyvňovať verejnú mienku, vzbudzujú najväčšie obavy ľudí predovšetkým falošné/zmanipulované videá tzv. deepfake, vytváranie a šírenie falošných správ a informácií tzv. fake news a vytváranie či využívanie falošných profilov a obsahu na sociálnych sieťach. V priemere ich za „vysoko rizikové“ alebo „stredne rizikové“ označilo takmer 90% opýtaných.
„Aj v našich dátach vidíme nárast podvodov s využitím umelej inteligencie. Predovšetkým ide využitie generatívnej umelej inteligencie cez deepfake videá či falošné fotky a stránky šíriace sa na sociálnych sieťach, cez ktoré sa útočníci snažia vylákať citlivé údaje a zmanipulovať používateľov, aby investovali do falošných investičných schém alebo kúpili neexistujúci či pochybný tovar,“ dopĺňa Juraj Jánošík, Director of Artificial Intelligence v spoločnosti Eset..
Obavy významnej časti respondentov (85% ) sa ukázali aj v prípade ďalších schopností umelej inteligencie ako: reprodukcia/napodobňovanie ľudského hlasu, manipulácia a úpravy existujúcich obrázkov a fotografií, falošné podcasty či falošné recenzie, hodnotenia alebo odporúčania.
„Uvedomenie si miery rizika spojenej so schopnosťami umelej inteligencie manipulovať s verejnou mienkou a správaním je konzistentné aj so všeobecnými postojmi k vplyvu AI na spoločnosť. Napríklad až 84% respondentov súhlasí s názorom, že obsah vytvorený umelou inteligenciou predstavuje veľkú hrozbu pre schopnosť jednotlivcov rozpoznať pravdu a manipuláciu. Pre rovnako veľkú časť (80%) predstavuje AI riziko pre politiku a demokraciu – napr. jej zneužívaním na ovplyvňovanie volieb, verejnej mienky, manipulovanie a falšovanie vyjadrení politikov, šírenie propagandy a pod. Viac ako tri štvrtiny (78%) respondentov súhlasia aj s logickým dôsledkom a to, že klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou spôsobuje konflikty a následne polarizáciu spoločnosti“, hovorí analytik IVO Marián Velšic.
Ako ukázali ďalšie výsledky, významná časť respondentov tiež vyjadrila obavy z negatívnych dôsledkov vplyvu AI v mediálnej a komunikačnej oblasti. Podľa 73% vedie klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou k oslabovaniu tradičných médií a príklon k alternatívnym médiám a ďalších 66% súhlasí s názorom, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou.
„Obavy z negatívneho vplyvu AI sú pritom v populácii univerzálne rozložené. Stretneme sa s nimi tak u mužov ako aj žien, u mladšej, strednej aj staršej generácie, u ľudí s nižším i vyšším vzdelaním, rôznych profesií alebo obyvateľov malých obcí či veľkých miest. Je to jeden z mála fenoménov, ktorý ľudí názorovo nepolarizuje“, dodáva k výsledkom Marián Velšic.
Za najúčinnejšiu obranu proti manipulácii prostredníctvom nástrojov umelej inteligencie považujú respondenti najmä nasadenie technických prostriedkov a zodpovedné správanie – jednak samotných užívateľov, ale aj vývojárov a poskytovateľov AI služieb. Napríklad podľa 35% opýtaných je najúčinnejšieriešenie nasadenie algoritmov, detektorov, fact-checkingových služieb a pod. Podľa 31% zasa zodpovedné správanie užívateľov AI, spojené so vzdelávaním sa v tejto oblasti, kritickým myslením či dodržiavaním bezpečnostných zásad,a podľa ďalších 30% zodpovedný prístup vývojárov a prevádzkovateľov služieb umelej inteligencie.
U menšej časti respondentov sa možno stretnúť aj s volaním po politickom riešení problému. Štvrtina z nich (26%) považuje za najúčinnejšie riešenie reguláciu umelej inteligencie štátom a/alebo inštitúciami EÚ. Ďalšia pätina (19%) je dokonca za jej úplný zákaz. Na druhej strane, úplnú rezignáciu na riešenie problému je vidno u každého desiateho respondenta (11%) s argumentom, že „je to zbytočné, lebo AI nás časom aj tak ovládne“.
