Projekt Dobrodružstvá Dáše Digitálnej stavia na jednoduchej, no v praxi veľmi účinnej myšlienke: ak chceme deťom vysvetliť riziká online sveta bez strašenia a moralizovania, najlepšie funguje príbeh. Organizátori preto pripravili štyri krátke edukatívne rozprávky pre deti v predškolskom a mladšom školskom veku, ktoré si možno prečítať aj stiahnuť. Namiesto abstraktných poučiek ponúkajú situácie, ktoré sú deťom blízke, a cez ne otvárajú témy, s ktorými sa dnešná rodina stretáva čoraz skôr – často ešte predtým, než má dieťa vlastný telefón.

Rozprávky sú postavené tak, aby prirodzene rozvíjali základné návyky bezpečného správania v digitálnom prostredí. Príbeh s názvom Dáša Digitálna a muffiny babičky Wifiny pracuje s pojmom digitálna stopa a ukazuje, že to, čo raz zverejníme alebo pošleme ďalej, nemusí zostať len v úzkom kruhu. Dáša Digitálna a pasca na kamarátov sa dotýka nadmerného používania technológií a pripomína, že obrazovka môže nenápadne vytláčať spánok, pohyb aj vzťahy, ak jej nedáme jasné hranice. V rozprávke Dáša Digitálna a počítačová choroba sa téma bezpečnosti približuje cez riziká sťahovania a škodlivých programov – teda cez situáciu, keď sa „zábavný“ súbor môže zmeniť na problém pre zariadenie aj dáta. Štvrtý príbeh, Dáša Digitálna a spievajúca reklahmla, sa zameriava na lákavú reklamu a mediálnu gramotnosť: dieťa sa učí rozpoznávať, kedy sa ho niekto snaží zaujať, presvedčiť alebo naviesť k rozhodnutiu, ktoré nie je v jeho prospech.

Zaujímavým prvkom projektu je aj vizuálna stránka. Ilustrácie boli vytvorené pomocou umelej inteligencie, čo je samo osebe signálom doby. Zatiaľ čo pre deti je to najmä atraktívna forma, pre rodičov a učiteľov je to zároveň nenápadná príležitosť otvoriť ďalšiu dôležitú tému: že digitálny obsah sa dnes dá vytvoriť rôznymi spôsobmi, a preto sa oplatí pýtať, ako vznikol, kto ho vytvoril a s akým zámerom. Aj takáto vedľajšia „lekcia“ zapadá do širšieho cieľa – pestovať u detí základnú orientáciu v online prostredí a zdravý odstup od toho, čo na obrazovke vyzerá presvedčivo.

Dobrodružstvá Dáše Digitálnej však nie sú užitočné len ako materiál na samostatné čítanie. Ich skutočná sila sa ukáže vtedy, keď sa stanú odrazovým mostíkom k rozhovoru. Rozprávka dá dospelému spoločný jazyk s dieťaťom: namiesto napomínania môže prísť otázka, čo by v danej situácii urobila Dáša, prečo to urobila a ako by sa to dalo preniesť do bežného dňa. Práve tento „mäkký“ spôsob prevencie býva v rodinách aj školách najudržateľnejší, lebo nevzniká odpor, ale zvedavosť a pochopenie.

V čase, keď sa detský svet čoraz viac prelína s digitálnymi službami, hrami a videami, podobné projekty ukazujú, že bezpečnosť a mediálna gramotnosť sa dajú učiť skôr, než sa objavia prvé vážnejšie problémy. Ak je cieľom vychovať deti, ktoré sa v online prostredí nestratia, nebudú ľahkou korisťou manipulácie a zároveň si udržia zdravú mieru používania technológií, rozprávka môže byť prekvapivo presný začiatok.