Pojem „brain rot“ sa v posledných mesiacoch používa ako skratka pre typ digitálneho obsahu, ktorý je postavený na extrémne rýchlom strihu, neustálom striedaní podnetov, výrazných zvukoch a jednoduchých vizuálnych trikoch. Takéto videá často nemajú jasný príbeh ani informačnú hodnotu, ich cieľom je udržať pozornosť za každú cenu. Kým u starších divákov môže ísť o neškodnú zábavu, pri najmenších deťoch sa z toho stáva vec, ktorá ovplyvňuje ich vývoj.  Krátke videá a algoritmické feedy sú totiž dnes dostupné aj tam, kde by rodič čakal skôr pokojný „detský režim“.

Odborníci  upozorňujú, že problémom nie je len samotný čas pred obrazovkou, ale predovšetkým charakter obsahu. Experimenty s predškolskými deťmi ukázali, že už krátke sledovanie veľmi rýchlo strihaného, vysoko stimulujúceho programu môže dočasne zhoršiť niektoré zložky takzvaných exekutívnych funkcií. Ide o schopnosti, ktoré dieťa potrebuje na sebareguláciu, pracovnú pamäť a udržanie pozornosti pri úlohách, ktoré nie sú okamžite odmeňujúce. V porovnaní s pomalším, pokojnejším alebo edukatívnym obsahom sa negatívny efekt objavoval častejšie.

Dlhodobejšie sledovania zároveň naznačili súvislosť medzi častejším sledovaním obrazovky v ranom detstve a vyššou pravdepodobnosťou problémov s pozornosťou v neskoršom školskom veku. Neznamená to, že každé dieťa, ktoré sleduje tento typ obsahu, bude mať automaticky ťažkosti. Skôr to poukazuje na to, že raný vývin je citlivý na prostredie a návyky, ktoré si dieťa vytvára, vrátane toho, ako sa učí znášať nudu, čakať na odmenu a prepnúť sa z intenzívnych podnetov na bežné aktivity.

Vedci zdôrazňujú, že rizikové bývajú najmä kombinácie nadmerného času, nekontrolovaného používania a obsahovej „prehnanosti“, ktorá tlačí mozog do režimu neustálej pohotovosti. V praxi to môže znamenať, že dieťa si zvyká na rýchle odmeny a potom sa ťažšie sústredí na pomalšie činnosti – od kreslenia a stavebníc až po rozprávku čítanú nahlas. Digitálny svet tak môže nenápadne meniť očakávania dieťaťa  – ak podnety nie sú okamžité a silné, prestávajú byť  preň zaujímavé.

Aj preto pediatrické odporúčania dlhodobo kladú dôraz na kvalitu obsahu, spoločné sledovanie s rodičom a jasné hranice. V ére krátkych videí platí jednoduché pravidlo: pri malom dieťati je rozhodujúce nielen koľko pozerá, ale najmä čo pozerá, v akej situácii a či to nenahrádza spánok, hru, pohyb a kontakt s rodičmi. V prípade takzvaného brain rot obsahu totiž nejde len o nevinné zabitie času, ale o tréning pozornosti smerom, ktorý sa môže v každodennom fungovaní rýchlo vypomstiť.