V školách aj v rodičovských komunitách sa v roku 2026 čoraz častejšie objavuje konkrétny typ útoku, ktorý ešte pred pár rokmi pôsobil ako sci-fi –  takzvané „nudifikačné“ AI nástroje dokážu z bežnej fotografie dieťaťa vytvoriť falošný nahý alebo výrazne sexualizovaný obrázok. Nejde o to, že by dieťa zverejnilo čokoľvek nevhodné. Stačí portrét z Instagramu, fotka zo športu, zo školského výletu či z narodenín. Útočník – neraz rovesník, nie neznámy dospelý – snímku stiahne, upraví a výsledok začne kolovať v triednych četoch, na anonymných fórach alebo v súkromných správach.

Najhoršia časť často príde až potom. Falošný obrázok sa stáva nástrojom na nátlak: „Ak mi nepošleš ďalšie fotky, pošlem to celej škole.“ Takéto vydieranie funguje práve preto, že hanba a strach sú pre dieťa rovnako reálne, aj keď je obsah falošný. Útočníci navyše „tlačia“ na rýchlu reakciu a snažia sa obeť izolovať, aby sa nezdôverila rodičom či učiteľovi. Niekedy žiadajú ďalšie fotografie, inokedy peniaze alebo „len“ mlčanie. Čím dlhšie komunikácia trvá, tým viac rastie riziko, že sa materiál rozšíri a že sa požiadavky budú stupňovať.

Prevencia sa začína tam, kde to mnohí nečakajú –  pri obyčajnom nastavení súkromia. Ak dieťa nemusí mať verejný profil, je rozumné ho obmedziť na schválených sledovateľov a prejsť spolu, kto má prístup k fotkám. Pomáha aj znížiť množstvo ostrých portrétov vo verejnej galérii a vyhnúť sa fotografiám s jasne čitateľným názvom školy, triedy či športového klubu. Dôležitá je aj dohoda, že ak sa v triede objaví ponižujúci obsah, správna reakcia nie je „poslať to ďalej“, ale okamžite to nahlásiť dospelému.

Ak už k vydieraniu dôjde, kľúčové je nevyjednávať a nič neposielať, ani „na vysvetlenie“. Najpraktickejší postup je prerušiť kontakt, urobiť snímky obrazovky správ, profilu a času komunikácie, a čo najrýchlejšie nahlásiť účet aj obsah priamo platforme. Zároveň má zmysel zapojiť školu a rodiča hneď, nie až „keď to bude horšie“. Pri takýchto prípadoch často rozhodujú prvé hodiny: čím skôr sa obsah nahlási a odstráni, tým menšia je šanca, že sa z neho stane lavína, ktorá dieťa zasiahne ešte dlho po tom, čo sa „internet posunie ďalej“.

A ako by sa mal zachovať rodič, ak dieťa našlo odvahu a zdôverilo sa mu? Ten má v tej chvíli dve úlohy naraz – ochrániť dieťa po praktickej stránke  a zároveň ho upokojiť.  V prvom rade treba zvoliť bezprostredne po vypočutí si ho upokojujúci tón. Dieťa zvyčajne prichádza v panike a s pocitom viny, preto je kľúčové jasne mu povedať, že za zneužitie môže páchateľ a že rodič je na strane dieťaťa. Vyčítanie, moralizovanie alebo výsluch typu „prečo si to zverejnil“ síce  prvoplánovo môže dávať zmysel, ale v praxi zvyšuje riziko, že dieťa nabudúce nič nepovie a ak sa problém prehĺbi, bude ho riešiť samo.

Následne treba prevziať iniciatívu tak, aby dieťa nemuselo čeliť útočníkovi osamote a aby sa cítilo, že niekto mu pomáha. To znamená upokojiť situáciu, dohodnúť sa, že sa s páchateľom nebude ďalej komunikovať,  ani „len preto, aby dal pokoj“. Rodič by mal pomôcť zabezpečiť dôkazy –  uložiť snímky obrazovky správ, profilov, názvov účtov, odkazov, dátumov a prípadných skupín, kde sa obsah šíri. Zároveň je vhodné rýchlo nastaviť ochranu účtov: zmeniť heslá, zapnúť dvojfaktorové overenie, skontrolovať prihlásené zariadenia a obmedziť viditeľnosť profilu, aby sa minimalizovalo ďalšie sťahovanie fotiek.

Veľmi dôležité je, aby rodič dieťaťu vysvetlil, čo sa bude diať ďalej, avšak bez strašenia a bez obviňovania. Jednoduchá veta „teraz to nahlásime, požiadame o odstránenie a ak treba, zapojíme školu a políciu“ dáva dieťaťu pocit, že situácia sa dá riešiť a že nie je bezmocné. Pri šírení v kolektíve má zmysel kontaktovať školu čo najskôr, ideálne triedneho učiteľa alebo vedenie, a požiadať o rýchly zásah – zastavenie ďalšieho zdieľania, poučenie triedy, identifikovanie zdroja a nastavenie ochrany obete. Dôležité je trvať na diskrétnosti, aby sa z veci nestala „školská senzácia“.

Samozrejme, aj keď sa situácia začne riešiť, treba dieťa ďalej sledovať – či nezažíva úzkosť, nespavosť, nechutenstvo alebo neodmieta školu. Ak sa tak náhodou deje,  určite treba  vyhľadať odbornú pomoc skôr, než sa problém prehĺbi. Najlepšou prevenciou dlhodobých následkov je, keď dieťa cíti, že ho dospelý berie vážne, koná rýchlo a súčasne ho neponižuje, netrestá a ani neobviňuje z toho, čo sa stalo.