V Los Angeles sa v pondelok začal jeden z prvých veľkých súdnych procesov, ktorý má preveriť, či môžu byť technologické firmy právne zodpovedné za škody spojené s používaním sociálnych sietí deťmi a tínedžermi. Pred súdom stoja spoločnosti Meta, vlastník Instagramu, a Google, ktorý vlastní YouTube.  Žalobu na ne podala 20-ročná žena vystupujúcej pod iniciálami K.G.M., ktorá podľa svojich tvrdení utrpela ujmu v dôsledku používania platforiem v období dospievania.  K.G.M. prostredníctvom svojho právneho zástupcu Marka Laniera v úvodnej reči pred porotou taktiež uviedla, že podľa jej tvrdení platformy používajú dizajn a algoritmy tak, aby u detí podporovali návykové správanie, a že to malo byť výsledkom vedomých rozhodnutí firiem.

Spor je vnímaný ako testovací proces, ktorý môže naznačiť, ako by sa mohli vyvíjať aj ďalšie podobné žaloby. V tejto veci už nevystupujú niektoré ďalšie platformy, ktoré sa v širšom kontexte podobných podaní spomínajú (napríklad TikTok), keďže sa s časťou žalobcov medzičasom dohodli na urovnaní za nezverejnených podmienok.

Advokát Mark Lanier v úvodnej reči prirovnal sociálne médiá ku kasínam a návykovým látkam. Pred porotou zdôraznil, že podľa žalobcov firmy vybudovali „mechanizmy“ určené na vytváranie závislosti u detí, pričom jeho argumentácia sa opiera aj o interné analýzy a výskumy, ktoré mali podľa žalujúcej strany ukazovať, že platformy si boli rizík pre mladých používateľov vedomé, no napriek tomu uprednostňovali rast a čas strávený v aplikáciách.

Meta aj Google obvinenia odmietajú. Poukazujú na to, že v odbornej komunite nie je úplná zhoda na tom, či je „závislosť“ najpresnejší pojem na opis intenzívneho používania sociálnych sietí, a že psychické ťažkosti mladých ľudí majú spravidla viac príčin. Zástupcovia spoločností zároveň zdôrazňujú, že ponúkajú bezpečnostné nastavenia, rodičovské nástroje a mechanizmy na obmedzovanie času či nevhodného obsahu, pričom spochybňujú priamu príčinnú súvislosť medzi konkrétnymi prvkami produktov a škodou, ktorú žalobcovia opisujú.

Výsledok procesu môže mať širší dosah – ak porota prijme tvrdenie, že produktový dizajn a odporúčacie systémy boli nastavené tak, aby u maloletých posilňovali návykové správanie, pôjde o precedens aj v stovkách ďalších sporoch a zvýši tlak na zmeny v tom, ako platformy pracujú s odporúčaniami obsahu a „ekonomikou pozornosti“ mladých používateľov.