Každý rodič je skôr či neskôr postavený pred dilemu kedy a v akej miere umožniť svojim deťom prístup na internet. V jej pozadí je základná otázka – je internet pre moje dieťa bezpečný a nemôže mu ublížiť? Odpovedať na ňu nie je jednoduché – niektorí ho v súvislosti s nevhodným obsahom, sexuálnym násilím, kyberšikanou, závislosťou na hrách démonizujú, iní zas tieto nebezpečenstvá marginalizujú. Málokto sa však snaží zistiť, čo naozaj deti na internete hľadajú – a pritom to je najdôležitejšia vec, ktorú by sme pri regulovaní vzťahu detí k internetu mali vedieť.

Existujú na to však relevantné štatistiky, získavané predovšetkým cez rôzne voliteľné moduly, ktoré sú súčasťou antivírusových riešení a umožňujú deťom bezpečné surfovanie. Tie hovoria, že deti na internete jednoznačne vyhľadávajú videá, dominantnou službou je YouTube. Po obsahovej stránke sú to rozprávky, vlogy a herné streamy. Mnohí dospelí to nevedia pochopiť, ale veľa detí baví viac pozerať, ako hrajú ich obľúbené hry iní, než ich hrať.

S tým súvisí aj vec, ktorá mnohých prekvapí. K najvyhľadávanejším výrazom patria medzi deťmi preklady a k najpoužívanejším službách Google Translate. Aj deti jednoducho chcú rozumieť, tomu čo pozerajú a chcú komunikovať – to je pozitívne.

S komunikáciou súvisí aj tretia oblasť, ktorá ich zaujíma – sociálne siete a špeciálne zdieľanie fotiek a videí. Tým sme pri ďalších mimoriadne populárnych aplikáciách, ktoré deti chcú a vyhľadávajú – Snapchat, Instagram a samozrejme Gmail.

Mnohí sa boja, že deti sa na internete okamžite vrhnú do „zakázaných“ oblastí. Pravdou však je, že len 0,74 percenta detí v rokoch 2017-18 surfovalo po stránkach s „dospelým“ obsahom a toto percento kontinuálne už niekoľko rokov klesá.

Na druhú stranu, stále viac detí v ňom vyhľadáva obsah, vzťahujúci sa k škole a školským projektom. Nikto netvrdí, že hľadajú len podklady a nie hotové projekty, ktoré by iba opísali – no to je práve jedna z vecí, na ktoré by mali dbať rodičia. Práve v tejto oblasti môže byť totiž internet dobrý sluha, ale zlý pán. Deti ho môžu rovnako využiť na to, aby sa učili pracovať so zdrojmi, posudzovať ich relevantnosť a čítať s porozumením, no zneužiť na to, aby namiesto učenia sa opisovali a preberali projekty, už vypracované inými.