Akonáhle deťom sprístupníte internet, musíte rátať, že sa skôr či neskôr stretnú aj s jeho nástrahami. Zákazy nič nepomôžu, dôležitejšie je byť na ne pripravení a vedieť o nich s deťmi primerane komunikovať spôsobom, vhodným pre vek, v ktorom sú. A samozrejme, v rozumnej miere kontrola. Vytvoriť dieťaťu konto na sociálnej sieti aj keď naň vekovo ešte nemá nárok a následne ho nechať bez kontroly je to najhoršie, čo môžete spraviť. Iste, dieťaťu treba dôverovať, zároveň si však treba uvedomiť, že samo mnohé hrozby nedokáže odhaliť, pretože mu na to jednoducho chýbajú skúsenosti, respektíve ešte nie je dostatočne zrelé a zodpovedné, aby sa im dokázalo vyhnúť. A čo sú najčastejšie nástrahy?

V prvom rade klasická kyberšikana, ktorá môže mať najrôznejšie formy – predovšetkým prostredníctvom sociálnych sietí a chatov, ktoré môže prerásť od cielené „online prenasledovania“, ktoré môže mať podobu obťažovania, zastrašovania, urážania a zosmiešňovania.

Najmä menšie deti sa voči nim nevedia brániť, majú tendenciu tento problém pred rodičmi zakrývať, pričom ním však trpia. Z hľadiska dilemy medzi rešpektovaním súkromia detí a kontrolou určite v tomto prípade kontrolu netreba podceňovať, lepšie je však s deťmi sa rozprávať a nepriamo sa ich snažiť naviesť k tomu, aby oj o tak pre ne citlivej a háklivej veci začali samé rozprávať. Pokiaľ ich nechcete priamo kontrolovať, treba si minimálne všímať zmeny v ich správaní – ak sa stávajú tichšími, uzavretejšími a apatickejšími, je možné, že je za tým skrytá aj depresia, vyplývajúca práve z kyberšikany.

Tá však nie je jedinou nástrahou. Ďalšou je sexuálne obťažovanie. Môžete dúfať, že vaše dieťa sa s ním nestretne, no faktom je, že v online priestore mu muselo čeliť každé piate dievča a dvadsiaty chlapec. A nemusí pochádzať iba od rovesníkov. Sexuálni predátori si cielene vytvárajú detské identity, prostredníctvom ktorých lákajú obete a postupne nad nimi psychickým nátlakom získavajú moc, môžu deti vydierať a úplne ich ovládnuť. Aj v tomto prípade je v komunikácii s deťmi nevyhnutná dôvera, aby boli ochotné rozprávať aj o takto nepríjemných veciach a nenechávali si ich len pre seba, čo môže vyústiť až do tragédie.

A v neposlednom rade nesmieme zabudnúť ani na klasický phising – tomu aj dne s naletí množstvo dospelých, deti sú bezbrannejšie oveľa viac. Cez podvodné e-maily a ponuky na sociálnych sieťach a zaujímavé ponuky, napríklad na stiahnutie videí sa útočníci snažia od detí vylákať osobné údaje, ktoré môžu potom zneužiť. Preto im treba vysvetľovať, čo sú a čo nie dôveryhodné zdroje, čo smú na internete o sebe hovoriť a čo by už nemali.