Kyberšikana je vec, s ktorou sa každé dieťa pravdepodobne stretne. Z prieskumov vyplýva, že s ňou má skúsenosť vyše 90 percent detí a tínedžerov. Je to problém, pred ktorým netreba zatvárať oči a tváriť sa, že neexistuje. Treba preto o ňom s deťmi hovoriť, pripraviť ich na to, že sa s ňou stretnú, avšak bez toho, aby sme toto nebezpečenstvo démonizovali a dieťa vystrašili a už vopred traumatizovali.
V prvom rade je dôležité, aby dieťa šikanu nebagatelizovalo, aby vedelo, že je to vážny problém a že ho treba riešiť hneď, pretože úmerne s časom bude narastať, sám nepominie. Treba ho viesť k tomu, aby o probléme hovorilo s niekým dospelým – a to nielen v prípade, ak sa týka jeho, ale aj niekoho z jeho kamarátov a zároveň mu vysvetliť, že situáciu nemusí zvládnuť samo, v okolí sú vždy ľudia, ochotní mu pomôcť.
Zároveň ho podporte a vysvetlite mu, že bojovať proti takémuto správaniu je správne – a to aj v prípade ak je šikanujúcim niekto z jeho priateľov alebo spolužiakov. Ak vám dieťa povie, že niekto z jeho kamarátov je šikanovaný a nechce sa o tom baviť, skúste mu poradiť aj odborníkov. U nás sa takéto deti môžu napríklad anonymne obrátiť na Linku detskej dôvery. Ak sa boja priamo komunikovať, nezabudnite im povedať, že sa na ňu môžu obrátiť aj cez email alebo sociálne siete.
Popritom si o šikane musia urobiť dôkazy, napríklad formou screenshotov – najmä v prípade odkazov, ktoré nie sú trvalé a ktoré možno posielať prostredníctvom rôznych chatovacích služieb. Zároveň treba odosielateľa takýchto informácií kontaktovať a informovať ho o tom, že do riešenia sa zapojil aj niekto dospelý, čo vo väčšine prípadov šíriteľov odstraší.
Taktiež treba využiť – samozrejme v prípadoch, ak je to technicky možné – funkciu blokovania odosielateľa a ukázať dieťaťu, že existuje a ako sa s ňou pracuje, v závislosti od konkrétnej platformy.
